20.02.2022
Život v rajiRozhodli sme sa žiť na ostrove Moorea vo Francúzskej Polynézii, ktorá je dnes už našim domovom. Pri mnohých otáznikoch o živote na ostrove, bola jedna obrovská základná neznáma. Čo budeme jesť?
Pri zúfalých poznatkoch, ktoré nám ponúkal pán internet v žalostnom množstve, sme zistili, že na jedálničku sa nachádza ryba, kokos, banán a chlebovník. Hovoríme si okey, ryby nejeme kvôli zachovaniu života v oceáne, pri sladkovodných rybách sa nám zase zdvíha žalúdok :P, tak aspoň trochu schudneme.
Po príchode sme zistili zopár faktov, ktoré vyvrátili či potvrdili naše poznatky o jedle vo Francúzskej Polynézii.
Ostrovom vládnu baculky :D, dnešné rajské dievčatá budú potrebovať trochu viac listov na sukňu v porovnaní s minulosťou. Ako to je možné, veď jedia len ryby a kokosy 😀 Jednoducho, ostrovy nie sú krajinou tretieho sveta a dovoz tu funguje v plnom prúde a s ním hranolky, pizza, burgre a plnooo koláčikov. Nakoľko naši milí tahiťania milujú jedlo a nikdy ho nie je dosť, odrazilo sa to na miestnych postavičkách. Avšak nikto sa tým netrápi, nikto netrpí stresom, že pribral a anorexia či bulímia sú cudzie pojmy. Aspoň niektorý z novodobých „krás“ a “trendov” sveta minul náš raj.
Nadmerný rybolov je neznámy pojem. Rybky sa nevyvážajú a čo sa ráno vyloví to je k dispozícii a to naozaj nie je každý deň. Nič viac a nič menej. Nemusíme sa báť, stabilita je tu zachovaná na najvyššej možnej úrovni, takže z času na čas si doprajeme červeného tuniaka čo je jedna z najrozšírenejších lokálnych rýb popri bielom tuniakovi, mahi mahi a mečúňovi.
Príprava najznámejšieho jedla „Poisson Cru“ je v princípe veľmi jednoduchá a pritom sa pri ňom dá tak veľa pokaziť. Žiadna reštaurácia sa nevyrovná domácej výrobe. Odskúšané a je to obrovské prekvapenie.
Mušle, tým sme na chuť moc neprišli. Vážne nie, ďakujeme 😀
Množstvo tropického ovocia nám otvára nové kombinácie chutí a neustáleho objavovania. Medzi naša najobľúbenejšie už dlhodobo patrí marakuja a corossol.
Vo Francúzskej Polynézii je približne 30 druhov banánov a niektoré sa podávajú ako príloha k jedlám. Nevieme sa ich dojesť. Niektoré chutia po rume 😛 opiť sa nám však z nich nepodarilo.
Hovädzie mäso dovážajú z Nového Zélandu a je to úplná lahoda. Vďaka bohu! Jedno z mála vecí, ktorá je dokonca prijateľnejšia cenou ako na Slovensku, teda aspoň čo sa týka vyzrievaného hovädzieho mäsa na steaky, ktorému holdujeme. Máme to šťastie, nebudú z nás len fruitariani.
Spoznali sme chlapíka čo má neskutočnú kokosovú vodu, ale keď na neho narazíte môžete si povedať, že máte šťastný deň. Mimo neho nás kokosová voda neohúrila. Oproti nemu čerstvé kokosové mlieko je iná šálka kávy. Keď sme pri káve, kokosové mlieko, škorica, vanilka a tahitská káva je brutálny skvost. Teraz nás všetci kávičkári zakopávajú pod čierno čiernu zem 😀 Ale nevadí, ideme si svoje 😛
Jedlo na ostrovoch je veľmi hutne a sýte. A aby sme nezabudli, ak chcete byť pravým tahiťanom, je základné pravidlo, po výdatnom obede sa odpočíva v tieni pod palmou a v ruke lokálne pivko Hinano.
Kľúčové slová