Ako začala naša cesta do raja na ostrovy Tahiti, Moorea a Bora Bora vo Francúzskej Polynézii

30.01.2022

Život v raji

Vrátime sa k priebehu cesty do raja. Odlietame o šiestej ráno z Viedne, čo v preklade znamená dnes sa vážne nevyspíme. Jedine Miloš (kolega, bratranec, náš svedok a najlepší kamarát), ktorý nás bude viesť na Schwechat si zadelil dve hoďky odpočinku. Celú noc krútime neveriacky hlavami nad vecami, ktoré sa nám majú zmestiť do dvoch batožín.

V hlave si neustále opakujeme, sakra čo nevyhnutne potrebujeme na tri mesiace dovolenky! Ale čo ak to nebudú tri mesiace? Zavládne v nás radosť, že by sme si splnili sen, ktorý pretrváva už od detstva a naozaj mohli ostať žiť vo Francúzskej Polynézii. Zrazu nám zrak padne na veci rozložené na podlahe, z ktorých je prevažná väčšina foto & video technika. Ako to sakra natlačíme do dvoch batožín? Technicky do dvoch podpalubných batožín (2x 23kg) a dvoch príručných batožín (2x 10kg) plus foťáky na krk a baterky do kabelky a vreciek 😛 Technika je pre našu prácu nevyhnutná a k blížiacej sa nadváhe neúprosná. Neznížime jej váhu a nedokážeme ju zmenšiť, je zákerná. Na poslednú chvíľu zatláčame všetko do batožín a už plný očakávania prešľapujeme pri dverách ako Bilbo Pytlík. Naša dobrodružná cesta môže začať…

Dobiehame na letisko Schwechat vo Viedni, vydýchneme si, že sme to naozaj stihli. Avšak nevieme sa zbaviť pocitu, že sme niečo zabudli. Ešte že nemáme Kevina (Sám doma). Náš prioritný kufor Pelican Air pripomínajúci kufor na prepravu nukleárnej hlavici pri každom check-ine rozpúta sériu otázok a zhrozenie pracovníka letiska, čo preboha v tom kufri prevážate. Unavení sa presunieme na prestupnú zastávku v Paríži. Letí nám to až na druhý deň o 11:00, máme čas ochutnať z romantického Parížu. Po pol hodine krkolomného vysvetľovania a odporom s nami komunikovať po anglicky na medzinárodnom letisku CDG (arogantní Francúzi), sme objavili našu zastávku do hotela. Po zvalení na posteľ v hotely nám s posledným vedomím odznieva na perách, že Paríža máme na dnes dosť. Zobúdzame sa večer, vyrážame si obhliadnuť najobdivovanejšiu kopu železa, Eiffelovku. Staré mesto, úzke uličky, žlté lucerny, dobré víno a syr, necháme sa hýčkať atmosférou Paríža. Prdlajs, boli sme tak odfajčení, že sme zaspali a z Paríža sme videli len medzinárodne letisko CDG, kde sme si boli večer zakúpiť makronky a špecialitu letiska, Blue Cheese Burger v Mc Donalde (to musíte vyskúšať). Avšak aj tak sa nevieme dočkať zajtrajška.

Naozaj ten moment prišiel, tešíme sa z päť hviezdičkovej leteckej spoločnosti Air Tahiti Nui, vynikajúceho jedla, neobmedzeného množstva wiskey a vína a navyše prémiových sedadiel s množstvom miesta. Už len vydržať skoro 24 hodinový let, ale čo to je, keď si plníme sny. V našej uličke sa rozbehne diskusný krúžok a s pripitým šerifom z LA máme plno spoločných tém. Cesta ubehla ako nič a prebudili sme sa v raji. Prileteli sme v noci okolo 23:00. Presunuli sme sa do ubytovania na ostrove Tahiti vo Francúzskej Polynézii a nechali sa uniesť pocitom radosti, že konečne sme tu…